Narcizmus: Pochopenie konceptu a jeho spektra
Narcizmus je pojem, ktorý sa spomína už tisíce rokov, no až v posledných desaťročiach sa narcistická porucha osobnosti (NPD) stala uznanou psychickou diagnózou. Aby sme lepšie porozumeli tomu, ako sa dnes vníma a diagnostikuje NPD, je dôležité sa pozrieť na jej historické pozadie a vývoj.
Pojem narcizmu pochádza z gréckej mytológie. Mýtický Narcis bol krásny mladík, ktorý sa tak veľmi zamiloval do vlastného obrazu na vodnej hladine, že strávil zvyšok svojho života pozorovaním svojho odrazu. Tento príbeh ilustruje základný princíp narcizmu – posadnutosť sebou samým.
Vývoj teórie narcizmu
Prvé odborné teórie narcizmu sa objavili začiatkom 20. storočia. Rakúsky psychoanalytik Otto Rank opísal narcizmus už v roku 1911, pričom slávny Sigmund Freud v roku 1914 publikoval prácu O narcizme. Freud tvrdil, že každé dieťa prirodzene prežíva obdobie „zdravého narcizmu“, ktoré je súčasťou vývoja ega. Podľa neho sa narcizmus stáva patologickým, keď sa láska k sebe nezmení na empatiu či starostlivosť o druhých.
V 50. a 60. rokoch sa narcizmus dostal do centra záujmu psychoanalytikov ako Otto Kernberg a Heinz Kohut. V roku 1967 Kernberg definoval rôzne typy narcizmu, od normálneho až po patologický, zatiaľ čo Kohut rozvinul teóriu „zrkadlenia“ – potreby dieťaťa vidieť, že jeho pocity sú validované. V roku 1980 bola NPD oficiálne zaradená do Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-III).
Narcizmus ako spektrum
Dnes je narcizmus chápaný ako spektrum – od zdravých prejavov až po patologické správanie. Na zdravom konci spektra je zdravé sebavedomie a asertivita. Patologický narcizmus však zahŕňa aroganciu, manipuláciu či neschopnosť prijať spätnú väzbu.
Ľudia s patologickým narcizmom často veria, že ich pocity sú fakty. Ich vnímanie reality je skreslené a namiesto prispôsobenia sa realite sa ju snažia prispôsobiť vlastným predstavám. Táto neschopnosť prijať iný pohľad často vedie k problémom vo vzťahoch a každodennom fungovaní.
Narcizmus v rámci porúch osobnosti klastra B
Narcistické vlastnosti sa vyskytujú aj pri ďalších poruchách osobnosti klastra B – histriónovej, hraničnej a antisociálnej poruche. Každá z nich môže prejavovať narcistické správanie v rôznych podobách. Často sa tiež stáva, že osoba trpí kombináciou viacerých porúch, napríklad hraničnej a narcistickej poruchy osobnosti.
Všetky tieto poruchy majú spoločné toxické, deštruktívne správanie, ktoré negatívne ovplyvňuje vzťahy, emocionálne zdravie aj celkové fungovanie v spoločnosti.
Chcete sa dozvedieť viac?
Na našom YouTube kanáli Antonia Morgan sa venujeme hlbšiemu porozumeniu narcizmu, toxických vzťahov a manipulácii. Sledujte nás a zistite, ako rozoznať narcistické správanie a ochrániť svoje duševné zdravie.