Narcisisti a zraniteľnosť: Ako choroba odhaľuje ich pravú povahu
Čo sa stane, keď sa narcista stretne so svojou fyzickou alebo emocionálnou zraniteľnosťou? Je to otázka, ktorú si mnohí z nás kladú, keď sa ocitnú v vzťahoch s narcistickými jednotlivcami, najmä keď tieto osoby ochorejú. Narcisisti prirodzene nie sú pohodlní s myšlienkou zraniteľnosti. Vyhýbajú sa uznaniu svojich slabostí za každú cenu, často sa uchyľujú k manipulácii alebo kontrole, aby si udržali ilúziu sily a nadradenosti. Keď však choroba zasiahne, sú nútení vstúpiť do situácie, kde kontrola a nezraniteľnosť už nie sú možnosťami.
Ak ste niekedy starali o narcistického partnera alebo člena rodiny počas choroby, rozumiete tomu, aký náročný a vyčerpávajúci môže byť tento zážitok. Narcisisti si vyžadujú vašu neustálu pozornosť a aj tie najmenšie ich požiadavky sa cítia ako neodkladné. Starostlivosť o nich môže mať vážny dopad na vašu fyzickú a duševnú pohodu, najmä preto, že ich emocionálna volatilita a potreba pozornosti sa počas choroby stávajú ešte výraznejšími.
Je však dôležité pamätať na to, že nie všetci narcisti reagujú rovnako, keď ochorejú. Reakcia môže byť veľmi odlišná v závislosti od typu narcistu, s ktorým máte do činenia. Narcisisti, aj keď majú podobné potreby po obdivovaní a kontrole, reagujú na situácie spojené so zraniteľnosťou rôznymi spôsobmi. Kľúčovým faktorom, ktorý treba mať na pamäti, je to, že narcisti nechcú len pozornosť; potrebujú ju, pretože im pomáha dopĺňať ich narcistickú zásobu. Choroba pre narcistu často predstavuje príležitosť požadovať viac pozornosti, sympatie a starostlivosti, ale spôsobom, ktorý je manipulatívny.
Reakcia grandiózneho narcistu na chorobu
Grandiózny (overt) narcista je typ narcistu, ktorý si väčšina ľudí okamžite predstaví, keď myslí na narcistické správanie. Títo jednotlivci sú charakterizovaní otvoreným arogantným správaním, pocitom nadradenosti a intenzívnou túžbou po obdivovaní. Ich potreba udržať si obraz silného, výnimočného a takmer neporaziteľného človeka robí vyrovnávanie sa s chorobou obzvlášť náročným.
Pre grandiózneho narcistu je vážna choroba priamou hrozbou pre jeho krehké sebavedomie. Keď sa stretnú s problémami so zdravím, môžu na začiatku reagovať popieraním závažnosti choroby alebo odmietaním lekárskych rád. Môžu sa snažiť presvedčiť sami seba, že diagnóza je nesprávna. V extrémnych prípadoch môžu liečbu úplne odmietnuť, presvedčení, že ju nepotrebujú alebo že sa ich stav zlepší sám od seba bez akejkoľvek medicínskej intervencie.
Ak je narcista nútený prijať svoju diagnózu, môže prejsť do boja. To môže zahŕňať presúvanie viny – obviňovanie lekárov, členov rodiny alebo dokonca vesmíru za ich nešťastie. Namiesto toho, aby prevzali zodpovednosť za svoje zdravie, môžu trvať na tom, že ich zlyhali ostatní alebo že okolnosti sú nefér. Môžu prejavovať agresiu voči lekárskemu personálu, blízkym alebo komukoľvek, kto im nevenuje dostatok pozornosti, keď čelí ich chorobe.
Jedno z najvýraznejších správaní, ktoré sa objavuje u grandióznych narcistov pri chorobe, je ich odmietanie uznať svoju zraniteľnosť. Pre nich predstavuje zraniteľnosť – či už emocionálnu alebo fyzickú – hrozbu pre ich pocit kontroly. Preto sa môžu snažiť pokračovať v normálnom fungovaní, akoby boli úplne zdraví, ignorujúc realitu svojej situácie a vystavujúc sa väčšiemu riziku. Grandiózny narcista môže odmietnuť akékoľvek obmedzenia, ktoré mu choroba môže uložiť, a naďalej sa snažiť prezentovať obraz neporaziteľnosti, v zúfalej snahe udržať si svoj nadhodnotený obraz.
Čo je na tom najzaujímavejšie, je fakt, že keď sa rozhodnú prijať starostlivosť, často to robia spôsobom, ktorý si žiada pozornosť a obdiv. Môžu preháňať svoje príznaky a neustále pripomínať ostatným, ako veľmi trpia, a to všetko s cieľom prilákať pozornosť a posilniť svoju dôležitosť. Často porovnávajú svoj stav s inými, zdôrazňujúc, že zvládajú viac než ktokoľvek iný, alebo dokonca tvrdia, že sú nejakým spôsobom nadradení, pretože to znášajú lepšie.
Reakcia skrytého narcistu na chorobu
Kým grandiózny narcista je otvorený vo svojej pýche a nadradenosti, skrytý (alebo tichý) narcista pôsobí pod subtílnejšou, nenápadnejšou fasádou. Títo jednotlivci môžu pôsobiť introvertne alebo pasívne, ale ich potreba uznania a kontroly je rovnako intenzívna ako u grandióznych narcistov. Keď sa stretnú s chorobou, zraniteľnosť skrytého narcistu vychádza na povrch iným spôsobom.
Namiesto toho, aby popierali alebo minimalizovali svoju chorobu, môže skrytý narcista reagovať pocitmi bezmocnosti, sebaľútosti a pasívnej agresie. Môže sa prijať mentalitu obete, vnímajúc seba ako nespravodlivo zaťaženého svojím stavom. To platí najmä pre skrytých narcistov, ktorí sa často cítia prehliadaní alebo neocenení v bežnom živote. Choroba im poskytuje dôvod požadovať viac pozornosti a sympatie, pričom využívajú vinu a manipuláciu na to, aby prilákali ľudí do svojej blízkosti.
Skrytý narcista môže neustále pripomínať ostatným, aký je chorý, často preháňajúc symptómy, aby vyvolal ľútosť. Môže si osvojovať postoj „je to v poriadku. Ja to zvládnem sám, aj keď tu pre mňa nikto nie je,“ aby v ostatných vyvolal pocity viny. Môžu používať takéto vyjadrenia, aby manipulovali ľuďmi a zabezpečili si požadovanú starostlivosť a pozornosť bez toho, aby to priamo požiadali.
Na rozdiel od grandiózneho narcistu, ktorý môže otvorene vyjadrovať svoje frustrácie, skrytý narcista zostáva ticho, pestujúc svoju nenávisť v súkromí. Tento ticho môže viesť k depresii, úzkosti a zvýšenej izolácii, za čo môžu obviňovať ostatných. Skrytý narcista môže tiež využiť svoju chorobu na manipuláciu a kontrolu emócií tých, ktorí sú okolo nich, aby si zabezpečili nevyhnutnú pozornosť, pričom udržiavajú ilúziu bezmocnosti.
Môže choroba zmeniť narcistu?
Častá otázka, ktorú si ľudia kladú, keď čelí narcistovi v kríze, ako je choroba, je, či tento zážitok povedie k nejakej skutočnej zmene v ich správaní. Bohužiaľ, odpoveď je zvyčajne nie. Narcisisti sú hlboko odolní voči zmene, najmä pokiaľ ide o introspekciu a emocionálny rast. Ich obrany sú vybudované tak, aby ich chránili pred zraniteľnosťou, a je nepravdepodobné, že by došlo k významnej transformácii počas choroby.
V niektorých zriedkavých prípadoch môže narcista dočasne vyzerať pokorne alebo závislo. Ak cítia, že ich jedinou možnosťou pre prežitie je spoliehať sa na ostatných, môžu sa stať dočasne ochotnejšími, ale tento stav je zvyčajne krátkodobý. Ako náhle sa ich zdravie zlepší alebo ich potreba pozornosti je uspokojená, zvyčajne sa vrátia k svojim starým vzorcům správania. Môžu dočasne prejavovať viac empatie alebo citlivosti, ale tieto okamihy sú zvyčajne krátkotrvajúce a často sú využívané na získanie viac pozornosti a sympatie.
Najhoršie je, že narcisti môžu po svojej chorobe stať ešte manipulatívnejšími. Ak sa im podarí presvedčiť ostatných, že sa zmenili, môžu pokračovať v používaní svojej choroby ako nástroja na získanie viac pozornosti a starostlivosti, pričom udržujú ostatných naokolo v neistote, či ich nová pokora je skutočná.
Stanovenie hraníc a ochrana seba
Ak sa ocitnete v situácii, keď sa staráte o narcistu počas obdobia choroby, je nevyhnutné stanoviť si pevné hranice. Narcisti sa tešia z manipulácie s ostatnými, najmä keď sú v zraniteľnom stave. Je ľahké sa nechať vťahovať do pasce neustáleho uspokojovania ich potrieb, ale to môže mať emocionálne a fyzické následky.
Stanovením hraníc chránite svoju vlastnú pohodu a zabraňujete emocionálnej manipulácii, ktorú narcisti často používajú. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď choroba môže dočasne zmeniť ich správanie, nie je to pravdivý obraz trvalej zmeny. Narcisti môžu na chvíľu prejavovať viac empatie alebo zraniteľnosti, ale ich správanie sa zvyčajne vráti, keď sú ich potreby uspokojené.
Na záver, aj keď vážna choroba môže dočasne narušiť narcistov obraz kontroly, zvyčajne to nevedie k žiadnej skutočnej transformácii. Grandiózni aj skrytí narcisti manipulujú so svojím prostredím, aby udržali kontrolu, aj keď sú chorí. Rozpoznať ich správanie je kľúčom k pochopeniu, ako sa s nimi efektívne vysporiadať a chrániť sa pred ďalšou emocionálnou ujmou. Vždy si dávajte na prvé miesto svoje vlastné zdravie a pohodu a pamätajte, že skutočná zmena u narcistu je zriedkavá – ak vôbec možná.